"Belejovce - obec vznikla v rokoch 1573 - 98 ako osada Makovického panstva. Obec je písomne doložená z roku 1600 ako Belouche v zápise zdanených dedín Makovického panstva Šarišskej župy. Dedinu osídlili kolonisti pravdepodobne z Haliča pod vedením dedičného šoltýsa Beleja. Neskôr ako Beleocz (1618) s piatimi rodinami osídlencov - 3. októbra 1618 šoltýs Pall (Belej) s vodným mlynom s daňou 3 FL zlaté ročne, Roman Hanulicz, Iwan Peless, Janczo a Dmitir Koczirsky a Iwan Galik a ešte dve želiarske rodiny. Pod obcou boli dve funkčné vodné píly. Belejowce (1808), Belejóc (1907-1913), Bielejovce (1920), Belejovce (1927); maďarsky Belejóc.
Podľa urbára Makovického panstva z roku 1675 sedliak zo Šarbova Leško Vápenský bol šoltýsom-obecným starostom v Belejovciach. Na vtedajšiu dobu bol bohatý. Mal 4 kone, 6 volov, 6 kráv, 38 oviec a 6 klátov-úľov včiel. Bol ešte bohatší ako najbohatší sedliak vo Svidníku, ktorý vlastnil 5 koní, 4 voly a 4 kravy.
Vysoká miera pracovných povinností voči vrchnosti zaťažovala obyvaťeľov obce tak, že tí aj napriek zákazom vrchnosti utekali od svojich zemepánov. Pustošiace povstania v Zemplínskej a Šarišskej župe a ich následné potláčanie na začiatku 18 storočia bolo príčinou vyľudnenia takmer všetkých obcí. V rokoch 1713-14 bola úplne opustená. V rokoch 1715-20 tu hospodárili 4 poddanské domácnosti - z toho vyplýva zrejme aj názov časti chotára "Čtvertky". V rokoch 1739-41 v Belejovciach podľa súpisu z roku 1742 v Prešove zomrelo na mor 8 ľudí - 3 muži a 5 žien. Do urbárskej regulácie M. Terézie z roku 1768 povinnosti poddaných neboli stanovené písomne, ale riadili sa zvykovým právom, miestnymi obyčajmi a požiadavkami zemepánov. Zisťovanie majetkového a sociálneho stavu poddaných úradnou komisiou sa v Belejovciach uskutočnilo v roku 1772 pred zavedením platnosti Tereziánskeho urbáru. Historicky kvalitnou dobovou pamiatkou je urbár obce z roku 1775. V roku 1787 mala obec 20 domov a 132 obyvateľov. Obyvateľstvo vzhľadom na zlú úrodnosť pôdy a dlho trvajúce zimné obdobie sa zaoberalo chovom hospodárskych zvierat, prácou v lese, pálením uhlia, tesárstvom a povozníctvom. Prevládalo ovčiarstvo, neskôr chov hovädzieho a ťažného dobytka - volov, z čoho je aj zrejme názov lesíka na juhozápade dediny "Voluvec". A to je pravdepodobnou príčinou aj toho, že v obecnom pečatidle z 19. storočia je postava býka. Obyvatelia sa venovali aj spracovaniu kože - garbiarstvu a z toho i prezývka obyvateľov "garbiare".
Z rastlín sa pestoval ovos a pohánka (tatarka), raž (žito) jarná. Právna platnosť Tereziánského urbáru platila až do zrušenia poddanstva za revolúcie v Uhorsku v rokoch 1848-49 a následnej komasácii (zlučovanie) pôdy.
Historicky najstaršou pamiatkou obce bola gréckokatolicka cerkva z roku 1770 zničená pri prechode fronty v čase 2 sv. vojny - ostali iba ruiny. Belejovce od roku 1714 patrili do farnosti Vapeník, v ktorej medzi prvými pôsobili o. Martzyak, o. Gerbery, o. Gojdics Janos. Vzťah k susednej obci Vapeník sa vyjadruje oslovením obyvateľov obce Vapeník - bratia.
Zrušenie nevolníctva Jozefom II. v roku 1785 sa odrazili v zlepšení života poddaných a v náraste populácie. V roku 1828 bolo v obci 26 domov a 195 obyvateľov. V roku 1873 mnoho obyvateľov zomrelo na choleru. Štatistika z roku 1879 hovorí o 95 obyvateľoch a v rokoch 1880 160, 1890 160, 1900 174, 1910 160, 1921 157, 1930 158, a v roku 1940 to bolo 174 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne trend odlivu populácie pokračoval a trvá až do dnes. V roku 1948 to bolo 119 obyvateľov, 1961 82, v r. 1970 69.
Okolo roku 1845 prebieha prideľovanie lesných pozemkov a ornej pôdy poddanstvu po predchádzajúcich vlastníkoch grófoch Aspremontovi, Erdélym Rudolfovi.
Ferdinad Gobert Aspremont (zomrel v roku 1708) mal za manželku Julianu sestru Františka II. Rákoci, ktorý povstal proti cisárovi a jeho majetok bol zhabany Uhorskou komorou. Aspremontovci vlastnili aj panstvo Lednica. Archívne dokumenty sú uložené v Štátnom archíve v Bytči, fond panstvo Lednica. V jednom z dokumentov je súpis dôchodkov za pripustené kravy zemepanským býkom v Krajnenskom dištrikte Makovického panstva z roku 1768. Týka sa dedín Belejovce, Kapišová, Nižný Orlík, Svidnička a Vyšná Pisaná, ale aj Hunkovce. Súpis je latinský s názvom Proventus a vaccis ad taurum dominalem adcutis in districtibus krajnensibus. Obsahuje mená a priezviská majiteľov kráv a ich počet. Za pripustenie jednej kravy poddaní a obyvatelia týchto dedín platili zemepánovi dva denáre. V dedine Belejovce bolo pripustených deväť kráv. Za Hunkovce a kapišovú získal pán 64 denárov za 33 kráv, vo Svidničke 26 denárov za 13 kráv, v Nižnom Orlíku 44 denárov za 22 kráv a vo Vyšnej Pisanej 44 denárov za 22 kráv. Majitelia kráv v Belejovciach boli: Ivan Friga, Ivan Panikuv, Seman Vaskuv, vdova Vapenska, Andrij Minar, Jacko Pastirik,, Paniko Leskuv a Andrij Tycz.
Územie bolo zaujímave aj z pohľadu vojensko geografického a strategického, čoho dôkazom boli dvakrát vojenské manévre Rakúsko Uhorskej armádyv 18. storočí zrejme proti napoleonóvske manévre a v roku 1914 vojenské manévre Keizer. Pri prameni "Pastivnik" na začiatku dediny mali postavenú vojenskú kuchyňu. V tom čase bola dôstojníkmi zameraná i terajšia cesta "nova draha" pre ľahší prísun delostrelectva a ostatnej vojenskej techniky do obce. Počas 1. sv. vojny bola obec úplne vypálená, v severnej časti chotára malo cisárske vojsko významne delostrelecké postavenie. Do cisárskej armády bolo zverbovaných 11 mužov z obce.
Od roku 1878 bol v Kapišovej zriadený Notársky úrad, pod ktorý patrili i Belejovce. Od roku 1895 to bol i Matričný úrad.
Základná škola bola založená v roku 1889. Najbližší lekár bol v Gorliciach - Poľsko.
Vzhľadom na to že v obci bola chudoba tak v dvoch emigračných vlnách odišla do Ameriky podstatná časť obyvateľov obce za prácou. Cesta na "šifu" viedla cez Poľsko smerom na Gdaňsk. Ďlšia časť obyvateľov migrovala za prácou na "Dolnú zem" na sezónne práce.
Druhú sv. vojnu prežívajú obyvatelia obce v evakuácii, v dedinách Prešovského a Bardejovského okresu. Domov sa vracajú v zimných mesiacoch roku 1945 do takmer rozbitých domovov. Po 2. sv. vojne pokračuje vysťahovalectvo do oblasti Sudet do Čiech a na Ukrajinu - 7 rodín.
V roku 1956 je vybudovaná škola a prvý autobus prichádzy do obce v roku 1963, elektrifikácia je v roku 1957. Roľnícke družstvo začína v roku 1973. Terajšia pravoslávna cerkva je postavená v roku 1999.
Priezviská v rokoch 1821-23 podľa farnosti Vapeník:
Farnosť : Vapenik (starý názov Vappenik, Wappenik, Wapenik, Vapenyik, Meszegeto)
Filiálka : Belejovce (starý názov Belejocz, Belejowce, Belejoc, Bielejovce)
Filiálka : Dlhoňa (starý názov Dolhonya, Dolgonya, Dolhon, Dolhony, Dolhuna)
Filiálka : Havranec (starý názov Gavranecz, Gawranecz, Gavranyecz, Gavranec, Gavranyec, Kishollod)
Filiálka : Svidnička (starý názov Szvidniczka, Swidniczka, Swidnicshka, Szvidnicska, Swidniček, Kisfagyalos, Svidnicky)
Index priezvisk - narodenie, sobáš, úmrtie 1821-1823 :
Advena, Andruska, Berezni, Bilasz, Bodnar, Borcso, Borscs, Brudnyak, Csujko, Cziglyanszky, Czimerman, Czoczulya, Czopik, Dolhy, Drancsak, Dsupni, Feczenko, Fejko, Fejo, Frajkor, Friga, Gerbery, Gracz, Gracza, Guba, Gubik, Hakuncsin, Halagyi, Halaj, Hanacsin, Hanak, Havrilcziv, Havris, Havrisch, Hirik, Hnativ, Holovacs, Honcsar, Hosko, Hriczissin, Hriczkiv, Humenik, Hvizd, Hvozdik, Chromi, Jancsissin, Jasko, Jurcsissin, Kaminszki, Kandracs, Kandravi, Katrenin, Katsmar, Kimak, Lazo, Lazor, Lelyo, Lessiv, Lois, Lojis, Loznyak, Maczko, Majda, Marcsissin, Markiv, Michalko, Mikuliv, Molitor, Morozik, Motika, Noga, Onufriszko, Osif, Osifanin, Pajkos, Panyko, Pavliv, Pekenka, Pich, Pingyar, Pirdyej, Pitlivka, Popernik, Popovics, Risko, Rodak, Rudi, Rudik, Sapnar, Scserba, Sejko, Siba, Sidlar, Slepko, Stepko, Subsak, Szadiv, Szancsak, Szax, Szencsak, Szerafun, Szikora, Szlup, Szlutyak, Szopoliga, Szracsko, Sztebniczki, Szvidniczky, Timan, Vanda, Vapnan, Vaskanics, Vovk, Xenya
Priezviská v obci:
Marko, Marcišin, Michalko, Riško, Hvizd, Džupin, Serafin, Sopoliga, ...

História obce čerpaná z:
- ústneho podania obyvateľov obce Belejovce
- OZ obce Belejovce a jej rodáci
- Andrej Kaputa
- DUKLA Týždenník občanov podduklianskeho regiónu 30/14 31. marec 2008
- PODDUKLIANSKE NOVINKY Týždenník občanov regiónu Svidníka, Stropkova a Giraltoviec 4. február 2008
- Monografia Zborov dejiny obce Makovického panstva editori Gabriel Lukáč a Ján Adam
- Štátny archív Bytča, panstvo Lednica
- rôzne internetové stránky so zmienkami o obci a jej okolí..."